História obce

Obec Slovenské Pravno sa písomne prvýkrát spomína v Zoborskej listine z roku 1113 ako hraničná obec zoborského opátstva v Turci. Osídlenie tejto lokality, ako vyplýva z archeologických nálezov, je oveľa staršie. Už v dobe rímskej vznikli na území Slovenského Pravna dve význačnejšie sídliská.

Okolo roku 1000 sa predpokladá staroslovanské drevené opevnenie na Šiancoch, ktoré sa pôvodne nazývalo Hradisko. Jeho pozostatky boli zistené pri archeologickom prieskume. Pravdepodobne niekedy v 11. - 12. storočí (keď sa Turiec dostal do rámca uhorského štátu) bol na mieste Hradiska postavený murovaný hrad. Zvyšky kamenných múrov s vežou tu stáli ešte v 50-tych rokoch 20. storočia.

Poloha Slovenského Pravna, stará cestná brána z Nitrianskej stolice cez Turiec na Oravu a odtiaľ do Poľska dala obci v minulosti remeselnícko-obchodný charakter. Najvýznamnejšie boli cechy hrnčiarsky, plátenícky, krajčírsky, kováčsky, čižmársky, remenársky a súkenícky. V roku 1655 obec dostala trhové právo. V obci sa taktiež nachádzali mlyny, pálenice, pivovar a tlačiareň Ferdinanda Kohna (v rokoch 1908 -1912).

V 16. storočí tu bola škola, prvým rektorom bol Pavol Vranka (1572 - 1573) a posledným bol Ján Kolár (1810). V roku 1882 sa v obci začala tradícia slovenských ochotníckych divadelných predstavení a v roku 1923  bola postavená Sokolovňa, kde neskôr bolo zriadené kino.